Posledné pokračovanie na túto tému vám prinášame dnes.
Čoho sa vlastne pripravované zmeny týkali si dovolím zhrnúť a zamyslieť sa nad tým, či sa naozaj jednalo o také negatívne návrhy ako to bolo často prezentované. Čo novela zákona riešila, respektíve mala zmeniť?
4. Nový spôsob určovania maximálnej výšky štátnej prémie
Tento bod novely návrhu, bol podľa mňa asi najproblematickejší pre celý systém stavebného sporenia. Išlo by o to, že transparentný systém určovania výšky štátnej prémie pomocou vzorca, ktorý je zakotvený v zákone, by sa zrušil a výška štátnej prémie by sa schvaľoval každoročne spolu s rozpočtom. Znamenalo by to, že výška štátnej prémie by bola závislá od toho, koľko finančných prostriedkov by vláda bola ochotná z rozpočtu na štátne prémie pre ten ktorý rok vyčleniť. Bola by teda v rukách ministerských úradníkov. Mohlo by to preto viesť k veľkému každoročnému kolísaniu výšky štátnej prémie, ako si môžeme pamätať z minulosti, čo by prinieslo do systému stavebného sporenie neistotu pre nás, klientov.
Ak to teda celé zhrnieme, novela zákona by pre nás klientov, nepriniesla len pozitíva, ale aj značné prvky nestability v systéme stavebného sporenia, ktoré by prispievali k neistote. Keďže, novela zákona nebola v konečnom dôsledku prijatá, žiadne z vyššie uvedených zmien sa v budúcom roku do systému stavebného sporenia nepremietnu.
Na druhú stranu, novela v sebe niesla aj pozitívne zmeny a ak by vláda k návrhu zákona, podľa mňa, pristupovala trocha kompromisne smerom k stavebným sporiteľom a stavebným sporiteľniam a nemyslela len na úsporu, ale aj na nás, klientov stavebných sporiteľní, mohli zmeny priniesť pozitívny efekt nie len pre nás klientov, ale aj pre štátny rozpočet v podobe úspor v štátnych výdavkoch.
Stavebné sporenie je na Slovensku v podobe, ktorá je mu vlastná už 19 rokov a momentálne na finančnom trhu nemá alternatívu.
A ako ste pripravované zmeny a nepriaznivú negatívnu medializáciu vnímali Vy? Napíšte nám na našej fan page na facebooku.
